Domino fórum 38/2004
Ivan Jančár
Fascinujúci zážitok. Zážitok, ktorý vyráža dych. Fenomenálne. Super cool. Krása - ako vesmír. Uff! Úžasný zážitok nekonečna. Také niečo sa mohlo zrodiť len v hlave génia. Najúžasnejší projekt, čo som v živote videla. UOUU! Velkolepé a úžasné!!!
Konečné niečo nové. Treba pokračovať a ohúriť tento národ aj takto úžasným umením. Je to nádherné. Incredible!! Truely amazing. Fine and fantastic. No words!!! Magnifique! Suprement! Oh, my goodness! Konečne! To ale trvalo. Už sa zaujímám o umenie nejaký ten život. A ty si mi to umenie ukázal až teraz. Sme ohromení. Ovalila má sila génia. Je to lepšie ako tráva. Silný zážitok, ktorý má presvedčil, že skutečné žijem. Nemá zmysel hladať šlová.
Týchto niekoíko vybraných zápisov z knihy návštev len dokumentuje neobyčajne pozitívnu reakciu, ktorú vzbudil projekt Pasáž od Mateja Kréna inštalovaný v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci. Ako dlhoročný pracovník tejto inštitúcie musím dokonca skonštatovať, že taký spontánny ohlas sme doposiaľ nezaznamenali na žiadnej výstave starého či moderného výtvarného umenia. Čím vlastne tak oslovil tento projekt návštevníkov bez ohľadu na ich vek, vzdelanie, národnost, či vzťah k umeniu? Ešte predtým, ako sa pokúsim odpovedať na túto otázku, dovolil by som si niekoíko slov o autorovi. Mnohým je jeho tvorba takmer neznáma. Talent Mateja Kréna (nar. 1958) sa začal prejavovať už počas studií na Vysokej škole výtvarných umení, odkial však bol vtedajším rektorom profesorem Jánom Kulichom vylúčený a študia dokončil na Akademií výtvarných umení v Prahe. Približne pred siedmimi rokmi sa odsťahoval do Prahy a v zahraničí sa stal omnoho známejší ako na Slovensku. Samozrejme, že nie je možné na tomto priestore sa venovať hlbšie jeho rozsiahlej tvorbe, v ktorej sa stierajú hranice jednotlivých médií z oblasti maľby, kresby, inštalácií, projektov, akcií, hudby a filmu, preto aspoň stručne spomeniem jeho významnejšie projekty týkajúce sa práve práce s knihami, ktoré zaznamenávajú najväčší ohlas. V roku 1991 realizuje svoj prvý široko koncipovaný "knižný" projekt Dejiny umenia. Tak ako s nekonečnou trpezlivosťou dovtedy vytvára nové diela, s rovnakou trpezlivosťou aplikuje aj opačný princip - postupné vymazáva zo stránok desiatich dielov Dejín umenia od Josého Pijoana tisíce stránok textov a reprodukcií, ktoré sa vlastne ocitajú na obrusoch, ktorými sa vytierali. V rokoch 1991-1996 realizuje viacero variantov monumentálneho Idiomu, výše šesť a pol metra vysokej veže z knih, s otvorom vpredu, do ktorého možno nahliadnuť. Chirurgicky presným položením zrkadiel oproti sebe vnútri inštalácie dosahuje ilúziu nekonečného priestoru z knih. Ako symbolu nekonečnosti poznania zakódovaného do týchto knih, ako zhmotneme pamäti ľudstva alebo nekonečného informačného tunela či Babylonskej veže. Za tento projekt získal viacero cien, napríklad Hlavnú cenu v celosvetovej výtvarnej súťaži Promotion of the Arts, ktorú organizovalo UNESCO v Paríži, získal cenu poroty aj cenu divákov na prestížnom Bienále Sao Paolo, inštalácia bola publikovaná v najvýznamnejších svetových časopisoch o výtvarnom umení. V roku 1996 prezentuje aj svoj další projekt Virtuálnu skalku. V ohraničeném šesťuhoľníku inštaluje takmer 15 000 menších a väčších kameňov, ktoré sú však transformované z knih a časopisov. Nemizne ich individualita, menia len svoju podobu a v rôznych novonadobudnutých štruktúrach májú novú vizuálnu atraktivitu. Na Idiom nadväzuje vo svojom ďalšom projekte Gravity Mixer, realizovanom pre český pavilón na výstave Expo 2000 v Hannoveri. Knihy a zrkadlá používá v objekte v tvare rotundy. Oproti predchádzajúcemu projektu je možné nielen nahliadnuť, ale aj vstúpiť priamo do inštalácie. Oproti statickosti Idiomu je vnútrajšok tejto inštalácie v pohybe. V nedávno realizovanom projekte Omphalos vychádza z mýtického útvaru, ktorý podľa mytológie prikrýval stred svetov. Dôležitú úlohu v ňom zohráva prebleskujúce rozsvecujúce sa a zhasínajúce svetlo - jeho iná fáza - spod kopulovitéj stavby z knih.
V najnovšej inštalácii Passage Matej Kren počíta rovnako so vstupom diváka, avšak s možnosťou pohybovať sa len jedným smerom na veľmi úzkej ceste. Podľa autora projekt predstavuje akúsi symbolickú "skratku naprieč svetmi, v ktorých existujeme: cez svet faktický, reálny, do sveta ludskej kultúry, kde je skutočnosť zamieňaná za skutočnosť inu - virtuálnu - za skutečnost' slova, textu, znaku, symbolu, obrazu a potom spať". Pasáž ponúka divákom nevšedný zážitok. Z pocitu nekonečného priestoru, nekonečnej priepasti, nekonečných výšok. Vzbudzuje zároveň rešpekt, ale aj strach. Mnohí do pasáže odmietajú vstúpiť, iní sa nemôžu nasýtiť zážitku pohybu jej vnútri a viackrát sa vracajú: "Neskutočné. Až strach a hrôza, nádhera... A to som si myslela o sebe, že som hrdina. Ale toto má presvedčilo o tom, že na sebe musím ešte pracovat'... No skoro som sa.... Niečo nenormálne!... Netreba pestoval: adrenalinové sporty. Matej Kren robí adrenalinové umenie... Mám závrať... Najprv som tam nechcela ísť, lebo som sa bála, ale potom to bola haluz... Stratila som strach z výšok..." Azda najvýraznejším momentom pasáže je jej komunikatívnosť. Práve to, co súčasnému umeniu vo väčšine prípadoch chýba. Dokáže oslovíť jasne a zretelne, napriek tomu v sebe skrývá množstvo symbolov - od opätovného zaradenia vyradených kníh do umeleckého diela, až po symbol nekonečnosti ľudského poznania. Akoby oslovovala každého návštevníka zvlášť a umožnila mu v skratke prežit' svoj vlastný život. Je pritom zaujímavé, že väčšina návštevníkov si prichádza pozrieť či zažiť tuto inštaláciu na základe odporúčania. Akokoľvek dobré urobené fotografie či klasické filmové zábery v tomto prípade nedokážu ani čiastočne sprostredkovat' celkový zážitok.
"Super! Škoda by to bolo rozobrať a inštalovať niekde inde... Bratislava by si zaslúžila tuto pasáž ako stálu inštaláciu... Malo by to tu ostať natrvalo... Postavme to na námestie!"
Matej Krén je na medzinárodnej výtvarnej scéne už etablovaným autorom, čomu zodpovedajú aj cenové relácie jeho diel. Na zakúpenie pasáže by nestačil ani mnohoročný rozpočet Galérie mesta Bratislavy vyhradený na nákup umeleckých diel. Stalo sa však v našom prostredí niečo málo vídané. Autor sa rozhodol toto dielo darovať Galérii mesta Bratislavy, aby tak mohlo ostať v Pálffyho paláci trvalo nainštalované. Svoju komunikáciu s divákmi, ktorá je preňho nesmierne dôležitá, takto posúva do novej, časovo neohraničenej dimenzie. Ako zaiste vyplynulo aj z predchádzajúcich riadkov, jedným z najdóležitejších prvkov v tvorbe Mateja Kréna je vzťah ilúzie a reality. Ilúzia v jeho viacerých projektov je taká dokonalá, že prekonává realitu. Gestom tohto daru taktiež mení ilúziu na realitu. Alebo aj opačné?