Atrium 3/2004
xi
"Umelec by mal byť schopný prekvapovať nie len druhých, ale i sám seba."
Matej Krén
To sa Matejovi Krénovi podarilo naozaj dokonale. Kto prešiel jeho Pasážou, prežil hlboký zážitok z mikrosveta bez meradla, labilného, fyzicky i poznaním neuchopiteľného. Asociácie rozbehnuté v čase a priestore automaticky spustili vyhl'adávač vo vlastnom poznaní, v smere od najstarších kulturných vrstiev až po neznámu budúcnosť, od reality k virtualite. Emocionálny pretlak nútil každého verbalizovať svoje pocity, hladať súvislosti a odkrývať posolstvá, ktoré sa často chápu i cez profesijné zameranie. Vo svojej podstate je to uzavretý, čistý až puristický architektonický priestor, kvalitne zrealizovaný z nevnímatelných zrkadiel a knih vytvárajúcich prírodne štruktúry. Zrkadlá sa postarali o presvedčivá ilúziu nekonečna a knihy mu dodali nečakanú mnohovýznamovost, aká len môže byt obsiahnutá v ľudskej pamäti. Pasáž je silná výpovedná skratka o veľkosti poznania (a malosti poznaného) i Sokratovho výroku: "Viem, že nič neviem." Svojou tvorbou je Matej Kren jednoznačný svetoobčan, ktorý je pocitovo ukotvený v Československu. Pasáž je českomoravsko-slovenský projekt roku 2004, postupné vystavovaný v jednotlivých hlavných mestách. Patrí do skupiny s názvom Knižné príbytky, rovnako ako Idiom (1991 - 1997), Gravity Mixer (2000) a Omphalos (2004). Krénové obydlia žijú určitý čas so svojimi pasantmi v mieste inštalácie a potom sa rozoberú, aby ožili v inom bode zemegule. Vždy poteší, ak sa výtvarné dielo páči. Výpovedná sila Pasáže je natoľko úderná, že prekračuje vlastné hranice výtvarna a v skrytom pláne, ako je Krénoví vlastné, naznačuje cestu budúceho smerovania. Nechajme sa prekvapiť.