Arch - o architektúre a inej kultúre 10/2004
Magdaléna Kvasnicová
Keď sa odborná česko-slovenská komisia pre 49. ročník Bienále výtvarného umenia v Benátkách v januári 2001 rozhodla vyradit' projekt Ivana Jančára a Mateja Kréna Passage pre "nenaplnenie zadávacích podmienok", myslím, že urobila chybu. Vol'bou inštalácie Pozvanie na návštevu (Ilona Németh a Jirí Sorůvka) uprednostnila divácky ťažšie zrozumiteľnú cestu prezentovania privátných individuálnych mytológií dvojice autorov pred dielom, reflektujúcim aktuálne kultúrno-spoločenské procesy, dotýkajúce sa každého súčasného človeka. Zhliadnutie príestorovej inštalácie Mateja Kréna v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci má presvedčilo o obrovských vizuálnych a významových potenciách díela, ktoré by určité nezaniklo vo výtvarnom panoptiku v Giardini di Castello a získalo pozornost' a uznanie odborného aj laického diváka.
Aká má byť architektura informačného veku? Ako definovat' architektúru a priestor v rámci kultúry, ktorá je stále viac abstraktná a ktorej hybnou silou sú dáta a informácie? Aká bude architektura v čase, keď sa stierajú stále viac hranice medzi ilúziou a realitou, keď sa predstavy stávajú skutočnosťou a hocijaká vízia vygenerovaná počítačom sa dá materializovať? Na Slovensku absentuje filozofická reflexia a výskum architektúry ako súčasti vizuálnej kultúry, ktorá odráža spoločenskú realitu. Obsahová a umelecká stránka architektúry a reflektovanie architektúry ako obrazu súčasného sveta akoby stratila pre architektov význam. Zdá sa, že výskum jej dôsledkov pre priestor a jeho artikuláciu architekti prenechali výtvarným umelcom. Výtvarníci, maliari, fotografi, sochári, vedení vlastnou intuíciou, realizujú inštalácie, environmenty, umenie v krajine, vo verejnom priestore, a tak vstupujú na výsostné územie architektov a architektúry. Prostredníctvom výtvarných vyjadrovacích prostriedkov a odvahou siahnúť aj po netradičných médiách dosahujú také priestorové účinky, ktoré očakávame od architektúry.
Jedným z nich je rodák z Trenčína, dnes žijúci v Prahe, akademický maliar Matej Krén (1958). Od začiatku 90. rokov prostredníctvom sofistikovaných priestorových inštalácií skúma problémy simulácie, otázky vzťahu ilúzie a reality, reálného a nereálného, fyzického a mentálneho priestoru. Projekt Pasáž, vystavený v Pálffyho paláci v Bratislave, je vyvrcholením série inštalácií, kde sa mu stala hlavným médiom kniha, ktorú používa ako stavebný materiál a zároveň ako metaforu. Prvýkrát sa objavuje v inštalácii Dejiny umenia (1991) a v priebehu 90. rokov v niekoľkých variantách inštalácie Idiom - vežovitej stavby postavenej zo stoviek knih. (Bienále Sao Paolo, 1994; stála inštalácia v Knižnici GHMP v Prahe, 1998; súčasť expozície Českého pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri.) Inštalácia, vytvorená v GMB, nemá začiatok a koniec, nevyužívá ani prostriedky architektúry, neobsahuje paletu prvkov, ktoré by ju vymedzovali ako tradičné izolované architektonické dielo. A predsa sa mu podarilo vytvorit' architektonický priestor, pôsobiaci v takej sile a údernosti na citovú a intelektuálnu sféru človeka, aký by zvládlo iba málo architektov. Silné účinky diela umocňuje dokonalá vyladenosť použitých médií, jednoduchost riešenia a čistota prevedenia.
Projekt Pasáž, v lete 2004 s mimoriadnym diváckým ohlasom prezentovaný v Bratislave, reprízovaný v septembri 2004 v Muzeu Kampa v Prahe a v lete 2005 v Dome umenia v Brne, sa ako dar autora stal súčasťou stálej expozície Galérie mesta Bratislavy.